Plynové vysokotlakové výbojky
Výbojka je sklenená trubka s dvoma al. troma elektrodami. Trubka ja zhotovená z kremenného skla ktoré je velmi odolné na rýchle zmeny teploty. Od žiarovky sa líši tým že žiarovka svieti rozžeraveným vláknom (účinnosť 8%) ale vo výbojke svieti plyn, vlastne jeho atómy, ktoré sa elektrickým prúdom excitujú na vyššiu hladinu a potom relaxujú pričom sa vyžiari energia, ktorá je každému prvku daná.
Vysokotlaková ortuťová výbojka sa nachádza v neónoch. Je zložená z troch hlavných častí : vnútorná kremenno-sklenená trubka nachádza sa v nej argón a ortuť. Pri normálnej teplote je v trubke nízky tlak, ktorý umožňuje zapálenie výbojky aj pri nízkom napätí (okolo 300V).
Ďalej je tam vonkajšia sklenená banka, z ktorej je vyčerpaný vzduch a to zabezpečuje tepelnú izoláciu, mimotoho ešte osahuje na vnútornom povrchu luminofor ktorý mení "škodlivé" ultrafialové žiarenie na viditeľné svetlo. Ja na svojich obrazkoch vonkajšie banky nemám lebo bez nich sa s výbojkami lahšie pracuje pretože sú menšie. A posledná časť sú elektródy ktoré sú zatavené do nášho "ortuťového horáka" medzi dvoma z nich prechádza elektrický oblúk ktorý má teplotu (podla výkonu) až 2500°C. Treti elektróda je pomocná, tá pomáha výboj zapáliť a napája sa cez výkonový rezistor.
tu je ortuťova 250W vybojka pripevnena na plech z stareho televizora
Krátko po zapnutí
tu je v plnom jase
Sodíková výbojka má podobnú konštrukciu ako ortuťová ale má len dva elektrody a preto na jej zapálenie musíme použiť zdroj vššieho napätia (1-5kV tvz. tyristorový zapaľovač). Sodíková výbojka sa skladá z dvoch baniek.
1. Vonakjšia je tiež vzduchoprázdna ako u ortuť. výb. ale neobsahuje luminofor pretože výbojka vytvára rovno viditeľné svetlo ktoré netreba nijako meniť.
2. vnútroná je zas z kremenného skla ale obsahuje kovový sodík a argón. sodík sa odparí a vydáva žlté svetlo.
vybojka kratko po zapaleni
v plnom jase.
a po zhasnutí.
